ČO VYJADRUJE BIBLICKY PRÍBEH O OCHUTNÁVANÍ ZO STROMU POZNANIA...

Čo je v skutočnosti vyjadrené za obraznou symbolikou biblického príbehu o ochutnávaní zo stromu poznania, keď žena podnecovaná hadom podáva mužovi jablko?

„ Aký hlboký zmysel spočíva v biblickom príbehu o ochutnávaní zo stromu poznania! Ako žena, podnecovaná hadom, podala mužovi jablko. Tento dej nemohol byť v hmotnosti vyjadrený lepším obrazom. Ženino podanie jablka znamenalo uvedomenie si svojich pôvabov v porovnaní s mužom a ich úmyselné využitie. Mužovo prijatie a jedenie však znamenalo jeho pristúpenie na to pri prebúdzajúcej sa potrebe upútať ženinu pozornosť len na seba tým, že hromadením pokladov a prisvojovaním si všelijakých hodnôt sa začal robiť žiaducim. Tak sa začalo veľké pestovanie rozumu s jeho sprievodnými javmi, ako sú ziskuchtivosť, lož, utláčanie, ktorému sa ľudia napokon celkom podriadili, a tým sa dobrovoľne stali otrokmi svojho nástroja. “ – z článku Stvorenie človeka, Vo Svetle Pravdy od Abdrushina

Dedičný hriech spočíva v nasledovnom:

„ Lenže rozumom, ako vládcom, sa v dôsledku jeho podstaty nevyhnutne pevne pripútali na priestor a čas a stratili tým schopnosť chápať alebo prežívať niečo, čo je povznesené nad priestor a čas, ako všetko duchovne-jemnohmotné. To bolo úplné odlúčenie od skutočného raja a od jemnohmotného sveta, ktoré si sami zavinili; lebo potom bolo neodvratné, že ničomu jemnohmotnému, ktoré nepozná ani pojem priestoru, ani pojem času, nemohli viacej „rozumieť“ svojím úzko ohraničeným horizontom vlastnej schopnosti chápania, ktorý rozumom pevne pripútali na priestor a čas. " – z článku Stvorenie človeka, Vo Svetle Pravdy

Jedenie zo stromu poznania nebolo ničím iným než pestovaním rozumu. S tým spojsné odlúčenie od jemnohmotného zapríčinilo aj uzavretie raja ako prirodzený následok. Ľudia sa sami vylúčili tým, že rozumom sa celkom priklonili k hrubohmotnému, teda sa ponížili a dobrovoľne alebo samovoľne sa spútali otroctvom. Kam to však viedlo? Čisto materialistické, teda k zemi pripútané nízke myšlienky rozumu so všetkými ich sprievodnými javmi, ako dychtivosť po zárobku a po zisku, lož, lúpež a útlak atď., museli vyvolať neúprosné zvratné pôsobenie rovnakého druhu, ktoré sa najskôr prejavilo duchovne a potom z toho prešlo aj do hrubohmotného, všetko podľa toho formovalo, poháňalo ľudí, až sa nakoniec nad všetkým rozpúta... zničenie! " – z článku Človek vo Stvorení, Vo Svetle Pravdy

„ Dedičný hriech vzišiel z prvého pádu do hriechu. Hriechom, teda nesprávnym počínaním, bolo príliš veľké pestovanie rozumu, s tým spojené dobrovoľné pripútanie sa na priestor a čas a potom nastupujúce vedľajšie účinky striktného rozumového počínania, ako ziskuchtivosť, klamanie, útlak atď., ktoré zapríčiňujú mnohé iné, v podstate vlastne všetky zlá. ... Prinášanie si tohto dobrovoľne prepestovaného predného mozgu, v ktorom spočíva nebezpečenstvo úplnej nadvlády rozumu, potom s neodvratnými zlými sprievodnými javmi, je DEDIČNÝM HRIECHOM! Je to teda telesná dedičnosť časti, ktorá sa teraz pre jej umelo vystupňovaný rozvoj nazýva veľký mozog, čím si človek pri narodení so sebou prináša nebezpečenstvo, ktoré ho veľmi ľahko môže zapliesť do zla.To ho však vonkoncom nezbavuje zodpovednosti. Tá mu zostáva; lebo dedí len nebezpečenstvo, nie sám hriech. Nie je vôbec potrebné, aby bezpodmienečne nechal vládnuť rozum, a tým sa mu podriadil. Naopak, veľkú silu svojho rozumu môže použiť ako ostrý meč a raziť si ním v pozemskom zhone cestu, ktorú mu ukazuje jeho cit, nazývaný aj vnútorným hlasom. " – z článku Dedičný hriech, Vo Svetle Pravdy

„ Veľký pád do hriechu bol za nimi. Bol prvým činom slobodného rozhodnutia po sebauvedomení duchovných zárodkov; SPOČÍVAL V POVÝŠENÍ ROZUMU NAD DUCHA A PRERÁSTOL DO OSUDNÉHO DEDIČNÉHO HRIECHU, ktorý veľmi skoro ukázal zreteľné a aj ľahko spoznateľné prázdne plody panstva rozumu. Dedičným hriechom je jednostrannou rozumovou činnosťou tiež jednostranne rozvinutý mozog, ktorý sa sám trvalo dedí. " - z článku Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia!, Vo Svetle Pravdy

Celé články tu:

www.svatygral.sk/sk/7-stvorenie-cloveka

www.svatygral.sk/sk/8-clovek-vo-stvoreni

www.svatygral.sk/sk/9-dedicny-hriech

www.svatygral.sk/sk/81-otce-odpust-im-lebo-nevedia-co-robia