POZNANIE O PÁNOVI JEŽIŠOVI KRISTOVI

• Ježiš Kristus prišiel na Zem s vedomím svojho Otca, aby vydal svedectvo o Pravde, aby hlásal skutočnú Pravdu Boha Otca ľudom, aby podstúpil boj s temnom a priniesol ľudstvu Svetlo prostredníctvom tejto Pravdy a nie aby sa nechal popraviť na kríži! Na kríži zomrel preto, že ľudia nedokázali jeho Pravdu prijať do svojho vnútra, do svojich "duší". Pravda narúšala ich dovtedajší, im vyhovujúci, od Svetla odvrátený spôsob života, narúšala ich stereotyp... a tak väčšine ľudí nebolo po vôli meniť svoj život podľa nej. Ak by jeho Pravdu prijať dokázali, potom by nevykonali z nenávisti ten čin, ktorý vykonali. A že jeho smrť na kríži nebola Bohom chcená potvrdzujú aj Ježišove slová: „Otče odpusť im, lebo nevedia čo činia“. Piate Božie prikázanie znie: Nezabiješ!;

• Pán Ježiš nikdy nemohol svojou smrťou na kríži zobrať na seba naše hriechy! Dokonca ani zlomok z nich, pretože už predtým jasne hovoril, že pre každého človeka platí nasledovné: „Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“ - Matúš 7:1-2; „Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám." - Lukáš 6:37-38; „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.“ - Matúš 7:12,  alebo inak povedané: „Čo zasejete, len to budete môcť žať“, a práve preto by nikdy nemohol ísť sám proti svojim vlastným Slovám a teda zlú žatvu nám odobrať (zobrať naše hriechy na seba) a nechať nám len tú dobrú žatvu. Platia tu tiež zároveň aj tieto jeho Slová: „Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera." - Lukáš 12:59;

• Smrť syna Božieho na kríži bola zločinom, jednoducho vraždou a za vraždu nemožno čakať ešte aj vykúpenie!!! Za vraždu sa pyká, je možné za ňu čakať len odplatu, znova teda platí to isté známe: „Nevyjdeš odtiaľ pokiaľ nezaplatíš do posledného haliera.“ VYKÚPIŤ SA, VŠAK ZNAMENÁ: SPRÁVNE POCHOPIŤ JEŽIŠOVÉ SLOVÁ A PODĽA NICH DOKÁZAŤ AJ ŽIŤ! Vykúpiť nás teda prišiel svojim Slovom Pravdy a nie svojou smrťou! Smrťou na kríži len dokázal, že sa nebál položiť i svoj život za Slovo Pravdy, ktoré nám priniesol a o ktorom bol presvedčený, že je pre človeka správne a to v zmysle: „Moje Slová neodvolám i keby ste ma mali zato popraviť."

• Smrť Syna Božieho na kríži nebola „obetou zmierenia z Bohom“ ...ale „obetou za nás“, aby sa nestratilo v nás Slovo Pravdy, ktoré hlásal! Aké vôbec zmierenie by mohlo priniesť to, ak by Boh poslal zavraždiť svojho Syna? Nezdá sa to nikomu, tým najjemnejším spôsobom povedané: primitívne, aby si človek niečo také vôbec mohol myslieť? Ak by bol pán Ježiš svoje Slovo pred popravou na kríži odvolal a dal sa prepustiť na slobodu, nikto by viac neuveril, že hovoril Pravdu. Odvolaním Slova ktoré hovoril, by tak vlastne sám poprel, že to bola Pravda...resp. priznal by tým, že to Pravda nebola. To sa ani nemohlo stať, preto je prirodzené, že podstúpil smrť na kríži, keďže bol k nej ľudmi donútený.

• Pri poslednej večeri, keď už cítil, že to čo sa na neho chystá je blízko, pred svojimi učeníkmi prehovoril aj slová: „Vezmite a jedzte, toto je moje telo“ a  "toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov“ – znamená to, že: bol ochotný obetovať i svoje telo i preliať svoju krv, len aby si ľudia do sŕdc vštepili jeho Slovo Pravdy, ktoré hovoril a žili podľa neho, lebo len toto jediné môže viesť k odpusteniu hriechov! Svoje Slovo teda nebol ochotný odvolať ani v prípade hrozby popravy na kríži.. „Kto moje Slovo prijíma, mňa prijíma, ten v Pravde požíva moje telo a pije moju krv.“ - toto je ten pravý význam vyššie uvedených slov, ktoré ľudia tak často odriekajú bez vážnejšieho zamyslenia sa nad nimi.

• Veľkosť významu Ježišových Slov Pravdy potvrdzujú aj nasledujúce jeho vyjadrenia. Citácia z Biblie: Oznámili mu: Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť. On im odvetil: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“ - Lukáš 8:20-21. Ďalšie: Ako to hovoril akási žena zo zástupu  pozdvihla svoj hlas a povedal mu: „Blahoslavený život, ktorý ťa nosil a prsia, ktoré si požíval.“ A on povedal: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“ - Lukáš 11:27-28

• "Svojou smrťou na kríži našu smrť nepremohol!" (hlása sa, zvyčajne na Veľkú noc, že svojou smrťou našu smrť premohol) Na to aby sme mohli žiť večne nám nestačí jeho smrť, ale treba dokázať a vedieť žiť podľa Slova, ktoré hlásal! Pán Ježiš tiež nebol po svojej pozemskej smrti na kríži, vzkriesený pozemsky - hrubohmotne! Áno povstal, nie však v tele hrubohmotnom aké tu na Zemi bežne poznáme, ale v inom jemnejšom tele a zostal potom ešte krátko tu pri Zemi. Mali ho vtedy možnosť vycítiť a vidieť jemnejšími zmyslami len ľudia čistej duše, ako boli napr.: Mária Magdaléna, alebo dvaja učeníci kráčajúci do Emauz, no ako vieme, ani títo ho hneď nespoznávali, práve kvôli tomu jemnejšiemu telu. "Vzkriesenie" v tele jemnohmotnom je však aj u človeka úplne prirodzený jav, je prirodzeným a zákonitým pokračovaním života. Každý človek po svojej pozemskej smrti "vstáva z mŕtvych" - z mŕtveho hrubohmotného tela ako „duša“, teda vstáva v tele jemnohmotnom. Pán Ježiš nám v tomto jemnejšom tele, v tom čase práve cez niektorých jemno vyciťujúcich ľudí zanechal tak nádej: že na nás nezabudol, aj napriek tomu čo sa stalo, ale musíme dokázať, že sme si jeho Slovo Pravdy zobrali k srdcu! Teda žiaľ ani jeho (v úvodzovkách) "vzkriesenie" ešte nikomu nezaručuje, že nemôže skončiť ako navždy zatratený, pokiaľ nedokáže žiť podľa jeho Slova!!!

• „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ ...ak toto pán Ježiš hovoril i svojim učeníkom, má to stále len nasledujúci význam: odpustiť, alebo zadržať previnenie inému človeku, to čo zlé mu urobil tento človek OSOBNE a nie odpustiť niekomu za skutok spáchaný voči tretej osobe! Ak nám odpustí ten, komu sme skutočne ublížili, len vtedy získame skutočné odpustenie! A to potvrdzuje svojimi Slovami i pán Ježiš (len sprostredkovane), v Biblii je totiž uvedené: „A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.“ - Marek 11:25-26. Môže teda za "poškodeného" odpúšťať niekto iný? Odpoveď je jednoduchá: NIE NEMÔŽE! S ľútosťou za naše skutky sa na Boha obracať môžeme, vtedy budú spätné účinky našich predošlých previnení, resp. zlých „siatí“ miernejšie.