NAJZÁKLADNEJŠIE ZÁKONITOSTI PRE ŽIVOT ČLOVEKA

1. ZÁKON SPATNÉHO POSOBENIA, alebo v ľudovej terminológii inak povedané: „Každému sa raz všetko vráti“; „Božie mlyny melú pomaly, ale isto“; „Náhody neexistujú“; "Čo zaseješ, to aj zožneš"... Áno, všetko čo sa nám v živote deje má svoju presnú príčinu, svoj dôvod. Ak by sa človeku za jeho skutky z minulosti nevracalo nič, alebo by sa mu vracalo v spätnom pôsobení len to dobré a zlé nie, nikam by ho to neposúvalo, nezdokonaľoval by sa, ale by stagnoval, alebo by išiel vo vývoji späť a to k horšiemu, k horším vlastnostiam. To preto, lebo by svoje chyby, tým pádom žeby sa mu nevracali, ani za chyby nepovažoval a robil by ich aj naďalej a možno ešte vo väčšej miere ako predtým. Ak sa mu však jeho pochybenia vracajú, dokáže mnohé veci správne prežitím precítiť a tiež len v prežití si ich aj uvedomiť a v skutkoch naprávať!

Príklad: V minulosti matka XY nezodpovedne opustila svoje malé dieťa, ďalej sa už oň ani nezaujímala a zostala k nemu ľahostajná. (zodpovednosť sa dotýka samozrejme i mužov) Znovu sa narodí, ale už ako dieťa rodičom, ktorí majú presne takéto isté negatívne sklony ako ona (bude k nim pritiahnutá v zákone príťažlivosti duchovne rovnorodých druhov) a bude musieť byť potom vychovávaná v detskom domove. (Skutočných, osudových príčin výchovy v detskom domove však môže byť aj veľa iných, v tomto príklade je uvedená len jedna možná z nich.) Takto si vlastným prežitím možno začne viac vážiť potrebu a lásku blízkych rodinných vzťahov a rozhodne sa, že ak ona bude mať rodinu a deti, tak to nikdy neurobí, aby sa o ne nestarala a zostala k nim ľahostajná, pretože to teraz sama prežíva a začína si to viac vážiť, keďže jej to veľmi chýba. Teda aj „zlé“ spätné pôsobenie prispieva k náprave našich pochybení, k náprave našich pokrivených názorov, našich pokrivených postojov k životu a to napr. takýmto uvedeným „silným prežívaním“, ktoré sa vracia, aby tak bol človek donútený k zamysleniu a k náprave. Podobne je nútené k náprave všetko pokrivené, odchýlené od toho, čo je správne z hľadiska tých Najvyšších princípov a zákonitostí pre život. Nie vždy ale takáto výchovná lekcia prinesie svoje ovocie a reakcia na nepriazeň životného osudu môže byť rôzna, keďže človek má aj slobodnú vôľu a môže sa sám rozhodovať ako situáciu vyhodnotí, ako na ňu bude reagovať. Človek XY z uvedeného príkladu môže na nepriazeň osudu v zmysle detského domova reagovať aj negatívne a to napr. tak, že začne drogovať, venovať sa trestnej činnosti a pod. Teda je tu slobodná vôľa! Ak sa v takomto zlom nasmerovaní včas nezastaví, vytvára si predpoklad na to, aby neskôr dostal lekciu, nastavenú ešte oveľa tvrdšie ako momentálne má, pretože táto uvedená nestačí na jeho nápravu.

 

2. ZÁKON PRÍŤAŽLIVOSTI ROVNORODÉHO (resp. Zákon príťažlivosti duchovne rovnorodých druhov), alebo inak v ľudovej terminológii povedané: „Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá.“ To znamená, že všetko rovnorodé v chcení, myslení, reči a konaní, rovnorodé v podobných životných cieľoch, rovnorodé v podobných záujmoch je k sebe priťahované. To čo je na rovnakej duchovnej úrovni (ľudovo: „na rovnakej vlnovej dĺžke“) si k sebe nachádza cestu, či už sú to ciele ušľachtilé (vysoké), alebo naopak ciele podlé (nízke). A tak vidíme, že navzájom spolupracujú na spoločných cieľoch, alebo nachádzajú k sebe cestu a to v pozitívnom slova zmysle napr.: tí, ktorí chcú nejakým svojim spôsobom pomáhať iným, tí ktorým záleží na slušnosti a bontóne, tí ktorým záleží na rozvoji kultúry a krásna v rôznych odvetviach umenia, tí ktorým záleží na spravodlivosti a pravde, tí ktorým záleží na dobre odvedenej, poctivej práci, atď. No ale žiaľ, tak isto nachádzajú k sebe cestu aj ľudia v negatívnom slova zmysle, teda ľudia nízkych podlých cieľov ako napr.: lumpi - rôzni páchatelia trestnej činnosti, tunelári - okrádači spoločnosti, drogujúci, rôzni fanatici, zvrhlíci a pod.

Príťažlivosť rovnorodých druhov je smerodatná aj pri narodení každého človeka a to v tom, že sa narodí presne do prostredia a pomerov konkrétnym rodičom kde sa narodiť má a to spravidla podľa duchovnej rovnorodosti, alebo aj na vlastnú žiadosť ako duchovne pomáhajúci ľudský duch. Zákon príťažlivosti rovnorodého platí tak isto aj vo vzťahoch medzi oboma pohlaviami (partnerstvo, manželstvo, ..). Na pravý vzťah sú potrebné duchovne rovnorodé, vzájomne sa dopĺňajúce (nie rovnaké) vlastnosti partnerov na rovnakej duchovnej úrovni.

 

3. Všetky zápasy v živote, ktoré vyhráme, aj ktoré prehráme majú prispieť k pozdvihnutiu nášho duchovného kreditu (duchovnej úrovne), našej „duchovnej tiaže“. Ďalšou z večne nastavených zákonitostí pre život človeka je aj ZÁKON TIAŽE, resp. 3. ZÁKON DUCHOVNEJ TIAŽE. Každý človek prichádzajúci (rodiaci sa) na Zem, aby sa ďalej vyvíjal, rozvíjal, pracoval na sebe, už prichádza so svojim istým – presne nadobudnutým duchovným kreditom (napr. vysokým, priemerným, nízkym...) a podľa tohto kreditu, resp. v rámci tohto kreditu sa zároveň prichádza zodpovedať aj za svoje skutky z minulých životov. Inak povedané: prichádza si niesť svoje bremeno (tiaž), alebo ako sa správne v ľudovej terminológii hovorí: „každý si prichádza niesť svoj kríž“ (tiaž). Na základe tejto tiaže (podľa toho ako je ťažká, alebo ľahká jeho „duša“), alebo aj inak povedané na základe tohto: „vysvedčenia za minulosť“ - to ako jednotlivec konal v súlade s „Božími pravidlami pre život“ (napr.: Božími prikázaniami, alebo učením pána Ježiša, ... resp. jednoducho povedané s tým, čo je Bohom považované za dobré a chcené..), tak na základe toho mu je vystavená nová cesta pre jeho ďalší rozvoj – teda nový život. A človek svojou slobodnou vôľou znovu rozhodne čo s nim urobí, či sa v ponúkaných mu pomeroch zdokonalí, posunie vyššie, alebo naopak, či sa ešte viac zaťaží a „naloží si“ tak pre budúcnosť ešte väčšie bremeno (tiaž, kríž) na svoje plecia.

 

4. Uvedené tri zákonitosti pre život a to: Zákon spätného pôsobenia, Zákon príťažlivosti rovnorodých druhov a Zákon duchovnej tiaže, by nemohli fungovať bez štvrtej zákonitosti: 4. ZÁKONA POHYBU. Bez pohybu (bez nových plánov, nových prianí, nových cieľov a ich realizácií, nových životných situácií, ..) by totiž nebolo ani nového prežívania. Ako sa tiež správne v ľudovej terminológii hovorí: „Bez pohybu niet života“. Len životom, to znamená novým a novým prežívaním rôznych situácií sa človek môže rozvíjať a nadobúdať skúsenosti. Človek teda len vývojom v pohybe, to znamená len žitím, prežívaním si môže zvyšovať svoj duchovný kredit...ale žitím, prežívaním naopak tiež môže nadobudnuté skúsenosti aj zneužívať, pretože má slobodnú vôľu a záleží na ňom ako ju použije. Všetky procesy prežívania človek riadi svojou slobodnou vôľou a to, či chce kráčať smerom hore v súlade s „Najvyšším poriadkom“, k métam, ktoré mu stanovil jeho Tvorca, alebo sa odkláňa od toho čo je Tvorcom chcené (správne, dobré) a sleduje výhradne len svoje vlastné ciele, ktoré z hľadiska najvyšších princípov, nie všetky musia byť chcené, nie všetky musia byť správne, alebo dobré. Ak by neexistoval pohyb a to najskôr duchovný - niečo si prajem, niečo chcem uskutočniť a potom z toho vyplývajúci aj pohyb fyzický, nebol by možný vývoj, nedala by sa uplatniť ani slobodná vôľa, nedali by sa získavať a uplatňovať nadobudnuté skúsenosti správnym, či nesprávnym smerom.

 

ZHRNUTIE ZÁKLADNÝCH ZÁKONITOSTÍ:

Človek je na základe svojho duchovného kreditu (duchovnej úrovne), resp. duchovnej tiaže, ktorú si vytvoril svojimi minulými životmi, teda svojimi predchádzajúcimi skutkami (zákon duchovnej tiaže), pritiahnutý prostredníctvom zákona príťažlivosti rovnorodých druhov, presne do prostredia, pomerov a vzťahov, ktoré sú potrebné pre ďalší vývoj jeho ducha a v spätnom pôsobení (zákon spätného pôsobenia) sa mu vracia všetko dobré i zlé, čo v minulosti „zasial“ - vykonal a má pritom možnosť vyplývajúcu zo slobodnej vôle, pri stálom pohybe (zákon pohybu) duchovne dozrievať a zvyšovať si tak svoj predošlý duchovný kredit. Na duchovné dozrievanie však nie je neobmedzený priestor a čas, ale Stvoriteľom presne vymedzený, dokedy sa bude musieť každý jednotlivec preukázať čo dosiahol!