KOHO JEŽIŠ KRISTUS OZNAČIL ZA SVOJU CIRKEV
Iste mnohí poznajú Ježišove slová nachádzajúce sa v Biblii: „A ja ti hovorím. Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ Mt 16-18. Peter bol Ježišov učeník, ktorý sa snažil aj žiť podľa Slov, ktoré Ježiš Kristus učil. Bol jedným z najviac zapálených pre Ježišovo učenie, pre poznávanie skutočnej Pravdy a zákonitostí života. Získal si tak Ježišovu pozornosť ako ten, do ktorého vkladal nádej, že bude pravdivo a oduševnene ďalej podávať jeho učenie. Peter mal v ľuďoch zapáliť plamienok pravdy a lásky vedúci k Svetlu, k Bohu. Ježiš teda predpokladal, že sa jeho Slová a Pravda, ktorú ľudom hlásal, môže šíriť naozaj taká, akú on skutočne dával, teda neskalená. Svojou cirkvou teda označoval: ľudí žijúcich podľa Božieho Slova, ľudí žijúcich podľa Jeho učenia, resp. čo najväčší počet ľudí žijúcich podľa Slova Božieho vedúceho k spáse, teda k Raju ľudských duchov. Toto mala byť cirkev. Pridŕžanie sa Slov Ježišových má teda pre človeka zabezpečiť správny smer k záchrane, preto sa tiež uvádza, že: „brány pekelné ju nepremôžu“. Jednoducho takýchto ľudí vo všeobecnosti si predstavoval pod svojou cirkvou, vtedy bez akéhokoľvek ďalšieho rozvádzania.
Jeho učenie je v skratke takého: Stále hovoril, že: Čo zaseješ, to i zožneš! Teda že, Každému sa raz všetko vráti!, že Božie mlyny melú pomaly, ale isto!, že Náhody neexistujú! ...a hovoril to týmito slovami:
- „Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“ - Matúš 7:1-2;
- „Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám.." - Lukáš 6:37-38;
- „Ako chcete aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im!" – Lukáš 6:31;
- „Bez príčiny sa vám ani vlas na hlave neskriví" inak povedané: „Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané.“ – Matúš 10:29-30;
- „Daj svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú." - Matúš 26-52;
- „Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera." - Lukáš 12:59;
- „Mnohí prví budú poslednými a poslední prvými" – Matúš 19:30;
Človek má vlastným prežitím a skúsenosťami dôjsť k uvedomeniu: že ako teraz koná, tak sa bude neskôr mať! Teda má správnym prežívaním života dôjsť k uvedomeniu, že vo stvorení existuje zákonitosť spätného pôsobenia, v skratke povedané: „Čo zaseješ, to i zožneš“. Teda, že už teraz by sa mal radšej každý snažiť zasievať niečo pekné, dobré, správne a láskavé, aby sa mu v budúcnosti aj mohlo zasa vracať to pekné, dobré, správne a láskavé. K tomuto sa má človek dopracovať, teda k uvedomeniu, že už dnes treba konať dobro a nie jeho opak, ktorý v dôsledkoch znamená len "pliesť si na seba bič". Preto Ježiš Kristus tiež učil: Miluj svojho blížneho ako seba sameho, alebo miluj aj svojich nepriateľov.
Z Biblie je tiež známy Ježišov výrok k učeníkom: „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Jn 20-23. Áno, jednoducho inak povedané: Ak vám niekto ublíži a budete cítiť, že je čas mu odpustiť, bude mu vina odpustená, pokiaľ ten čas ešte nenastal, bude mu vina stále zadržiavaná. Teda aj učeník mohol odpustiť, ak to tak cítil, len tomu kto sa prehrešil priamo voči nemu samotnému. Nikto nemôže odpúšťať za iného človeka, či za iných ľudí, ale každý len sám za seba! Kto vážne o tom premýšľa, musí mu to byť jasné, už aj z tejto Ježišovej vety: "A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.“ - Marek 11:25-26 Odpustiť teda musí sám poškodený, aby mohlo byť odpustené vinníkovi! Može teda zároveň platiť, napr. aj toto?: Ćo zlé zaseješ, vyspovedáš sa z toho, v zápätí oľutuješ a si čistý. To zlé od teba hneď odpadne? Nie! Toto je neslýchaný výmysel stojaci proti celému Kristovmu učeniu. Mohol by On teda tých, ktorí výmyslami spochybňujú Jeho učenie, nazývať svojou cirkvou?
Oslavovať treba Ježišove Slovo, ktoré človeka ako už vieme, v skratke povedané učí, že: „Čo zaseješ, to i zožneš“ – doslova mu hovorí: Človeče konaj už tu a teraz tak, aby si v budúcnosti mohol žať lásku a dobro. Už tu a teraz v skutkoch zasievaj to, čo chceš žať. Kristus človeka učí toto pochopiť!, toto si uvedomiť! Má teda človek oslavovať Jeho smrť, ako niečo potrebné na svoje vykúpenie? Mohla by človeku pomôcť fyzická likvidácia, vražda Božieho Syna na zbavenie sa svojich hriechov? Nie, vykúpiť ho môže jedine pochopenie Jeho učenia, pochopenie Jeho Slov ako má v živote konať, čo si má uvedomiť. (popísané už vyššie) Mohol by teda On, svojou cirkvou nazvať tých, ktorí oslavujú Jeho smrť ako niečo, čo im zabezpečí vykúpenie, teda zbavenie sa viny a hriechov?
Niektorí môžu ihneď namietať, že predsa Jeho smrť bola ale potrebná na to, aby následne mohol „vstať z mŕtvych“ a tým ich oslobodiť od viny a hriechu a zabezpečiť tak im, ktorí tomuto veria, spasenie. Samozrejme, že je to len ďalší nezmysel a nechápanie ani len tej najzákladnejšej veci a to: aké vôbec bolo Kristovo poslanie tu na Zemi. Poslaním a účelom príchodu Ježisa Krista bolo priniesť Pravdu, podľa ktorej keď ľudia budú žiť, môžu dospieť k spaseniu. Treba však povedať, že Ježiš Kristus nevstal z mŕtvych vo fyzickom hrubohmotnom tele, ale povstal v tele po fyzickej smrti, teda v tele jemnejšom (jemnohmotnom), ľudovo povedané, povstal ako "duša". Mali ho vtedy možnosť svojimi jemno vyciťujúcimi zmyslami vycítiť a vidieť len vysoko duchovne cítiaci ľudia. Dvaja učeníci kráčajúci do Emauz ho cítili a jemnohmotným zrakom videli, no dlho ho nespoznávali, práve kvôli tomu jemnejšiemu telu a to i napriek tomu, že kráčal s nimi a aj s nimi komunikoval. Keď boli všetci jeho učeníci spoločne zhromaždení, prišiel ku nim cez zatvorené dvere a povedal im: „Pokoj vám“. (z Biblie) Cez zatvorené dvere predsa nemôže prejsť fyzické telo! Jemnohmotné telo – duša však áno! Načo by tiež bolo potrebné, aby si jeho učeník Tomáš overoval prítomnosť Ježiša, ak by pred ním stál ten istý Ježiš, v tom istom fyzickom tele, ktoré dovtedy spoľahlivo a dobre poznal? Overoval si ho samozrejme tiež len jemnohmotne, pretože tak ako všetci ostatní, komunikoval s ním len prostredníctvom jemnohmotných zmyslov, jemnohmotného zraku a videl pred sebou jemnohmotné Ježišovo telo, videl teda pred sebou "dušu" a nechcel na rozdiel od ostatných „uveriť“, že je to On. "Zmŕtvychvstanie" teda bolo v skutočnosti z mŕtvych vstaním v jemnejšom tele po odložení fyzického tela.
Toto tzv. „zmŕtvychvstanie“ (teda komunikácia Ježiša Krista po svojej fyzickej smrti s niektorými jemno vyciťujúcimi ľuďmi, hlavne z radu jeho učeníkov) ľuďom tak dáva nádej, že môžu byť spasení, ale až vtedy, keď si uvedomia, že ako majú žiť a potom aj tak v skutočnosti žiť budú ako pán Ježiš Kristus učil! Samotné „zmŕtvychvstanie“ však nikomu, žiadnemu človeku, nič, žiadne spasenie nezabezpečuje, pokiaľ nedokáže svojim životom preukázať, že je spasenia hodný! Mohol by teda On, svojou cirkvou nazvať tých, ktorí veria, že jeho tzv. "zmŕtvychvstaním" boli vykúpení, resp. boli z nich týmto sňaté ich hriechy, len preto, že tomu veria? Nie! JEHO CIRKVOU SÚ VO VŚEOBECNOSTI TÍ, KTORÍ ŽIJÚ PODĽA JEHO SLOV A SNAŽIA SA HĽADAŤ PRAVDU, POCHOPIŤ JU A UPLATŇOVAŤ JU VO SVOJOM ŽIVOTE. To potvrdzujú aj nasledujúce Ježišove slová: „Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!“ – Matúš 7:13-14. "Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť a nebudú môcť." - Lukáš 13:24. "Nie každý, kto mi hovorí: "Pane, Pane" vôjde do nebeského kráľovstva, ale len ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach." - Matúš 7:21. Boli by tieto Jeho slová potrebné, ak by stačilo len veriť v tzv. „zmŕtvychvstanie“?
Kontakt
facebookKto za pravdu horí